Z dejín hradu Beckov. Historický vývoj, majitelia a stavebné úpravy v novoveku
(From the History of Beckov Castle. Historical Development, Owners, and Construction Changes in the Modern Period)
Ivan Mrva
Stiahnuť PDFMRVA, Ivan. Z dejín hradu Beckov. Historický vývoj, majitelia a stavebné úpravy v novoveku. In Historický zborník, roč. 33, 2023, č. 1, s. 24 – 35.
Abstrakt: Prvý dôkaz o existencii Beckovského hradu pochádzajú z konca dvanásteho storočia. V prvej polovici trinásteho storočia sa stal sídlom beckovského župana a strediskom beckovského komitátu. V roku 1388 ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval poľskému veľmožovi Ctiborovi. Po smrti Ctibora mladšieho ho kráľ roku 1437 daroval Pavlovi, synovi Štefana, bána Slavónska, ktorý si ustálil priezvisko na Bánfi. Jeho potomkovia sa stali majiteľmi hradu a dedín, ktoré k nemu patrili na viac ako dve storočia. Postupne sa sobášmi a rodinnými zväzkami spoluvlastníkmi hradu a panstva stali viaceré magnátske rody. Po smrti Krištofa Bánfiho roku 1644 panovník potvrdil vznik beckovského komposesorátu, teda spoločného majetku viacerých šľachtických rodín spríbuznených s Bánfiovcami. V polovici sedemnásteho storočia sa začali realizovať aj stavebné úpravy na hrade. Za povstania Františka II. Rákociho sa hradu zmocnili kuruci, ktorí tu napáchali veľké škody a v roku 1709 hrad podpálili. Dielo skazy dovŕšil fatálny požiar roku 1728. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa začali najprv stabilizačné práce, neskôr sa pokračoval systematický výskum a v poslednej dobe sa pristúpilo k rekonštrukcii najcennejších častí hradu.
Kľúčové slová: hrad Beckov; Bánfi (Bánffy); gotika; Mikuláš Esterházi; beckovský komposesorát; Turci; stavebné úpravy.