Kultúrne aktivity a spolky Slovákov vo Vojvodine v rokoch 1918 – 1941
(Cultural Activities and Associations of Slovaks in Vojvodina in the Years 1918–1941)
Ján Tkáč
Stiahnuť PDFTKÁČ, Ján. Kultúrne aktivity a spolky Slovákov vo Vojvodine v rokoch 1918 – 1941. In Historický zborník, roč. 32, 2022, č. 2, s. 62-87.
Abstrakt: Predmetom tejto štúdie je podať súhrn kultúrnych aktivít Slovákov vo Vojvodine v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov v rokoch 1918 – 1941. Slovenská menšina vo Vojvodine bola v sledovanom období početná a národne uvedomelá. V každej obci, v ktorej žili Slováci, rozvíjali slovenskú ľudovú kultúru a zakladali spolky. Medzi najvýznamnejšie kultúrne prejavy Slovákov v Juhoslávii medzi svetovými vojnami patrilo pôsobenie čítacích spolkov a divadelné ochotníctvo. V niektorých obciach zakladali spevokoly. Do slovenských obcí začalo prenikať hrávanie futbalu. Podľa vzoru z Československa sa v niektorých obciach zakladali sokolské jednoty. Na slávnostiach bol v roku 1932 založený aj najvýznamnejší kultúrny spolok v Juhoslávii Matica slovenská. Svoju činnosť rozvíjala prostredníctvom svojich odborov. Najaktívnejšie boli divadelný, ľudovýchovný, národohospodársky odbor a školská sekcia. Prvým predsedom Matice slovenskej bol právnik Ján Bulík. Po prvý raz v dejinách založili svoj spolok aj ženy. Všetky slovenské a české spolky v Juhoslávii zastrešoval Československý zväz založený v roku 1921 v Osijeku.
Kľúčové slová: Slováci vo Vojvodine; čítacie krúžky, divadelné ochotníctvo; spolky; Matica slovenská v Juhoslávii; Slovenské národné slávnosti v Petrovci.